Money or Happiness - 18. kapitola

11. prosince 2010 v 23:46 | Clair |  Money or Happiness
Stíííham! Ešte stále nie je nedeľa! Bola som preč, učila som sa a došla som neskoro domov, ale ešte štastie, že som mala niečo napísané, lebo by som to asi nestihla, ale stíham! Takže, predstavujem vám 18. kapitolu. Jedným slovom - strašnú.

Edward odhalí Belle nejaké tajomstvo, napríklad, že Carlisle nie je ten za koho ho Bella pokladá. Tiež jej vyvráti jej presvedčenie na čo ju chce Edward, ale zato ju uvrhne do nevedomia ohľadne detí, v tom bude teda guláš! A nakoniec im bude v jednej katastrofe pomáhať samotný boh. Takže, Bella sa aj tak postaví Edwardovi a urobí ako chce ona. Má pravdu, Pán Boh s nimi.

Vaša Clair.
moh

Money or Happiness
18. kapitola
Isabella


Opierala som sa v salóne o môj toaletný stolík a Edward držal moje ruky vo svojich. Stál predo mnou, ale nedotýkal sa ma. Okrem rúk.
Pozeral na mňa, ale hľadel akoby cezo mňa.
Možno ma ani nevnímal, až kým sa nerozosmial. Smial sa ako blázon, ako šialenec. Smial sa z plného hrdla, možno sa mu aj slzy tisnú do očí. Nikdy som ho nevidela takto sa smiať, ani keď sa bavil s mojimi bratmi. Nikdy nevyzeral takto pobavene. Bielu košeľu bez viazanky a čierne nohavice bez trakov, bol bez viazanky, bez kabátcu i vesty. Vyzeral takmer dokonale. Len keby sa nesmial na niečom o čom neviem.
Smeje sa mojej žiarlivosti? Nejakému vtipu, ktorému som nerozumela? Možno som povedala niečo zábavné, lež ja som si to nevšimla. Zakrútil hlavou a pustil moje ruky, okamžite som odstúpila a zakryla sa za stoličkou, aby sme mali nejaký priestor medzi sebou.
"Drahý, smiem vedieť prečo sa smeješ? Alebo sa smeješ na mne?" prestal sa smiať a obrátil na mňa svoju plnú pozornosť. Musela som sa priznať, že mám naozaj nádherného muža. Dámy neklamali. Edward bol mladý a silný, dokonalý. S úžasným úsmevom a hlbokými očami a očarujúci a svoj šarm vedel naozaj používať. A teraz so svojim šibalským úsmevom sa oprel lakťami o stoličku a zahľadel sa mi do očí.
"Nie, nesmejem na sa tebe, to by som si nikdy nedovolil. Smejem sa však nad tvojou žiarlivosťou."
"Mojou žiarlivosťou?!" vyhŕkla som bez rozmýšľania a štekla po ňom. Vyrovnal sa a vystrčil bojovne bradu dopredu. Narovnal sa v celej svojej výške a vyzeral úplne ako hrdý šľachtic. Odstrčil stoličku z cesty a priblížil sa ku mne. Nemohla som ujsť, aj keď som chcela uskočiť na bok, schmatol ma v páse a pritiahol k sebe.
"A chceš mi povedať, že nežiarliš? Nehoríš žiarlivosťou nad tým, že som si do svojej postele nosil ženy, veľa žien a dokonca našu susedku? Nehnevá ťa práve toto? Že možno naozaj jedno z jej detí - to posledné je moje. Možno si ho zavolám k nám a budeš ho vychovávať ty!"
"Nežiarlim, nie som mladá zasnená debutantka, ktorá sníva o princovi na bielom koni, ktorý ma bude milovať až na smrť. Som rozumná manželka, ktorá ráta s tým, že jej muž bude spávať s inými ženami. Len nechápem jednu vec. Keď je naozaj to dieťa tvoje, načo si si bral mňa? Načo chceš deti o do mňa. Nie som náhodou iba drzá, zlá Rakúšanka?" hľadela som na neho a bola nervózna, kde všade jeho ruky blúdili. Držal ma v páse a pritom jednou rukou hladil zaväzovanie korzetu, prechádzal mi po bokoch a vyzývajúco zdvíhal košieľku. Svoju bronzovú hlavu mi tisol do priehlbinky medzi krkom a kľúčnymi kosťami. Musela som sa ho chytiť za ramená, keď ma to miesto pobozkal. Posadil ma na stôl a jedným trhnutím zhodil všetky veci na zem, vyľakane som sa na neho pozrela, ale on sa naďalej venoval môjmu krku.
"Ja nechcem deti, Isabella." Zašepkal mi do ramena a ja som zmeravela. Koľko krát mi povedal, že chce syna? Že chce dieťa? Dediča? A teraz mi povie, že nechce nič. Teraz... keď už možno tehotná som. Nechcené dieťa. Snažila som sa ho odtisnúť odo ma, ale nedalo sa.
"Dovoľ mi protestovať, môj pane. Koľko krát si mi prízvukoval, že chceš dediča? A teraz, keď už možno som v očakávaní, si zamyslíš, že dieťa nechce, dosť neskoro."
"Ja nechcem deti, môj otec chce dediča."
"Carlisle sa mi nezdal, že by ti neustále pripomínal, že chce dediča. Nie ej to iba tvoj rozmar? Pane, mohli by ste ma pustiť? Je mi zima."
"Carlisle je môj poručník, otec žije v Európe."
"P-prosím? To nebol ani na svadbe? Nie je zvedavý na tvoju nevestu?" Edward mi buď nechcel odpovedať, alebo ma úmyselne ignorovala. Venoval sa korzetu, ktorý mi spadol do lona a venoval sa ramienku mojej košele. Neodpovedal mi.
"Edward, mohol by si mi, prosím, odpovedať?"
"Nepochopíš to. Ja nechcem deti, či už s tebou, alebo s nejakou inou. A ver mi moje deti boli iné, takže chýr by si sa iste dopočula."
"Máš nejakú dedičnú chorobu? Veď si zdravý."
"Nechaj to tak, venujme sa krajším veciam." Košeľa sa mi ako mávnutím čarovného prútika zniesla z ramien a Edwardovi sa zaiskrilo v očiach, okamžite som sa zakryla.
"Isabella, predo mnou sa nemusíš hanbiť, už som ich dnes videl."
"Edward, drahý, nie je mi dnes dobre a som si sitá, že takýmto tempom tu budeme mať nejaké dieťa." Postavila som sa svojmu manželovi, niečo pred čím ma matky vystríhala. Edward sa odo mňa odtrhol a nahnevane kráčal po šatníku.
"Isabella, si moja žena a ja s tebou chcem spať!" zavrčal a pozrel sa na mňa. V očiach mu iskrilo. Natiahla som si košeľu opäť na ramená. Ani neviem, prečo som bola sklamaná. Veď to sa dalo od neho čakať. Nič nové pod slnkom, Edward sa nezmení. Mala som sa to naučiť a jedno sklamanie by mi dnes malo stačiť.
"Nájdi si milenku, alebo sa vráť St. Levander, za Cecíliou. Ja to budem prehliadať." Poníženie, ktoré som cítila ma zabolelo, veď som celkovo o nič neprišla. Edward sa
mi nikdy neotvoril, nikdy som ho nespoznala. Aj keby som chcela. On mi to nedovolil, nemám čo stratiť. Hovorila som si, keď som okolo neho išla. Chcela som mu to dopriať. Jeho nechcenie detí, ma zabolelo, aj keď mi povedal, že ich nechce nielen odo mňa, ale ani od iných, aj tak som to brala, hlavne, že ich nechce odo mňa. Moje deti. Možno už nejaké aj je. Už som skoro opustila šatník, keď ma Edward vtiahol späť. Nahnevane mi zazeral do očí, strkal ma k toaletnému stolíku.
"Nepochopila by si to, Isabella, a ja ani nechcem, aby si to pochopila. Rozumieš, ej to moja vec! A spávať so mnou budeš! Si moja žena." Hovoril náhle a vyhrňovať spodok košele. Namiesto toho, aby som sa bála znásilnenie, ma premohla túžba ako dnes. Cítila som sa preto veľmi previnilo, iné manželky pohlavný akt, priam z duše nenávidia, ale mne sa začal páčiť, aspoň ten posledný.
Obvinula som mu ruky okolo krku a šepkala som mu do ucha.
"Pomiluj ma, Edward. Tak ako dnes. Vášnivo, prudko." Šepkala som mu do ucha, ako milenka. Kať za svoj hriech sa budem neskôr.
"Ako si želáš, drahá."
Nerozumela som jemu, jeho rodine, jeho myšlienkam. Nerozumela som jeho zábrane mať deti, ale dnes. Práve na mojom toaletnom stolíku sme splodili jeho nechcené dieťa, on ho nechce, ja ho už teraz milujem. Pán Boh s nami.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Bol/a som tu

Klik

Komentáře

1 NatynQa NatynQa | Web | 12. prosince 2010 v 13:38 | Reagovat

Ulala, olala.:D Eda ani Bella se nezdaj!:D Rychle, rychle další!:D

2 ajka ajka | 12. prosince 2010 v 13:49 | Reagovat

♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ ♥ to musí jako komentář stačit :D  :-***** Honem další prosííííííííííííííííííííím

3 maily1709 maily1709 | 12. prosince 2010 v 14:39 | Reagovat

:DDDDDDDDDDD :-)  :-)  :-)  :-) no pekne :-D

4 Ashley Ashley | 12. prosince 2010 v 15:16 | Reagovat

No, tak se nám pěkně vybarvují!!! :-D
Teeeda, jsem děsně zvědavá, jak je to s tím otcem.
A co teprve to mimčo!
Vypadá to, že spolu konečně začnou trochu vycházet, tak se jim to snad nepokazí! Tleskám a nedočkavě vyhlížím pokračování!

P.S. VzD jsem četla už asi 5x, naprosto dokonalá povídka!

5 Maya Maya | 12. prosince 2010 v 17:05 | Reagovat

Ježíš nemám slov, to je naprosto úžasné, snad jim to onečnš začaklo klapat. Moc se těším na další a doufám, že bude co nejdříve :-D

6 lucia lucia | 12. prosince 2010 v 18:17 | Reagovat

waaaaw O_O  O_O ..uuuuzasna kapitola :-)  :-) ...som zvedava co jej na to povie ak je naozaj tehotna :-)  :-) ...len dufam ze nou nepohrdne a nenaziape na nu ale co .....dufam ze bude aspon trosicku rad :-)  :-) ...tesim sa na pokracko a dufam ze bude co najskor :-)  :-)

7 Katka Katka | 12. prosince 2010 v 18:45 | Reagovat

úúúúžasnééééé:-) rýchlo ďalšiu už sa neviem dočkať....úplne mňa chytla táto poviedka :-)

8 Gaudi Gaudi | Web | 13. prosince 2010 v 15:23 | Reagovat

vážne pekná kapitola! Som zvedavá ako sa to bude dalej vyvíjať, tak šup-šup do písania Claríček :)

9 Noemi Noemi | 13. prosince 2010 v 20:48 | Reagovat

waaaaaaaaaaaaau to bol diel - fakt uzasne, ked je to medzi nimi napate, je to skvele, paci sa mi to :D rychlo pokracko, prosiiiiim

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.