Pomsta býva sladká

24. srpna 2009 v 22:26 | ClairdeLune |  Jednodielne
Pomsta býva sladká

Áno aj toto tu už bolo ale neviem to sem dať tak aby ste to nemuseli vidieť...
Ale na osvieženie pamäti. Bella aj Edward sú manželi a je aj Rennesme ale jedného dňa sa niečo zmení...
Pomsta býva sladká





Edward, môj Edward. Už to nebolo také aké na začiatku. Aj on sa po Dartmouthe začal venovať medicíne. Ja som mu robila sestričku. Chcela som byť stále s ním ale on asi nie. Keď ja som mala mať službu on odchádzal domov. Najprv som si myslela, že to je naschvál, že nejaká sestrička, ktorá tu pracuje nás chce rozdeliť, ale neskôr som zistila, že to robí on, Edward. Schválne si prehadzoval aby nepracoval so mnou. Často som sledovala ako sa baví zo sestričkami. Nevenovala som tomu veľa pozornosti. Veď Edwad, je môj manžel a on taký nie je aby ma podvádzal, veď sám mi hovoril ako dlho na mňa čakal. Ale čo ak ho už nepriťahujem? Čo ak našiel niekoho kto má ešte voňavejšiu krv ako ja? Nie!

taký Edward nie je! Aj moja milovaná Nessie ma upokojovala, že on taký nie je! Ale Jacob, ten sa na mňa pozeral "Ja som ti to hovoril!"
Vedela som, že niečo je inak. V našom dome býval často iný pach. Ale to bol ľudský. Neverila som, že je to žena aj keď ma Jacob ubezpečoval, že je to ženský pach. Ja som ho nechcela počúvať. Nechcela som. Nevedela som si pripustiť, že Edward má inú ženu. Že inú ženu láska, hladká, bozkáva a miluje! Nechcela som si to pripustiť! Veľa krát ma Jacob nahováral, aby som sa išla pozrieť keď má Edward službu alebo aby som odišla z nemocnice skôr. Veľa krát som chcela ísť, ale Alice ma zamestnala. Keď ma vždy zamestnávala, chrobák v hlave mi stále rástol a nakoniec som sa odvážila sa opýtať na to Alice. Bola som už naozaj zúfalá. S Edwardom som už ani spávala. Ak sme náhodou spolu spali tak to bolo také bezcitné. Rýchle, súrové, žiadna láska, nežnosti. Edward bol chladný ako kus ľadu. Nedokázala som to zniesť. Prečo Alice s Jasperom alebo Rosalie s Emmett alebo Carlisle s Esme môžu mať také úžasné polovičky? A ja? Čo som komu spravila, že musí ísť moje manželstvo dole vodou? Už som to nevydržala a išla za Alice.
"Alice!" zakričala som na ňu v skúšacej kabínke.
"Áno, Bella?"
"Alice, keď sa ťa na hocičo odpoviem. Odpovieš mi na to? A povieš mi pravdu?"
"Samozrejme, Bella."
"Tak mi povedz či má niekoho iného Edward!" zavrčala som. Nechcela som počuť pravdu ale nedokázala som naďalej žiť v neistote.
"Nie, Bella." Povedala ale nepozrela mi do očí.
"Alice Prečo mi klameš! Zaslúžim si to? Zaslúžim si byť klamaná? Zaslúžim si žiť v klamstve?!" zosunula som sa v kabínke. Alice na mňa pozerala s bolesťou v očiach a potom sa v jej očiach mihol vzdor. Surovo ma vytiahla s kabínky, na pult hodila zväzok peňazí a nasadli sme do auta. Alice šoférovala ako blázon. Došli sme až pred nemocnicu. Edwardovo Volvo tam bolo. Zastavila pri Volve a ako otvárala dvere na svojom Poršátku odrela lak na jeho aute. Ťahala ma po schodoch. Jeho sestrička na vrátnici nám síce nedovolila ísť ale rozbehnutej Alice nemožno chodiť do cesty a už vôbec nie keď je rozzurená!
Sekretárka nás síce zastavila ale keď som sa na ňu pozrela tak radšej si sadla naspäť. Cestou k Edwardovi sme stretli aj Carlisla. Hneď ako videl rozzúrenú Alice a mňa. Oči sa mu zaliali pochopením ale aj vzdorom ale to až potom keď uvidel aká som nešťastná a zničená. Podišiel ku mne a objal ma, tak otcovsky. "Bella, mi ti pomôžeme." Pozrel sa na Alice.
"Alice, Edward sa ti nepoďakuje ale nemal to robiť. Je na piatom." Zašepkal pobozkal ma na čelo a odišiel. Ihneď som sa rozbehla k výťahu. Tie minúty keď sme išli hore ma zabíjali čo ak uvidím niečo čo ma dorazí? A sme tu. Môj manžel, výborný psychológ, mal presklené dvere a tak do jeho luxusnej kancelárie videli skoro všetci. Teda keď mal zatiahnuté žalúzie, čo teraz mal. Ani na sekundu Alice nezaváhala a rozrazila dvere. Videla som ako skamenela.
Čo mohla vidieť. Chcela som to mať čo skoro za sebou a rozbehnúť sa. No nespravila som to išla som pomaly, pomaličky...
"Alice, čo tu robíš?!" opýtal sa Edward.
"Ja som to vedela! Bella!" zakričala na mňa a ja som vošla cez dvere. NA stole sedela mladá sekretárka s rozopnutou blúzkou a Edward medzi jej nohami. Okamžite ako som to uvidela sa mi moje mŕtve srdce zlomilo. Je to možné! Aby mi jedna bytosť ublížila toľko krát?! Nie to nie je možné. Moje vnútro úplne umrelo. Naozaj v tom bola iná žena! Človek. Ako som sa nadýchla tak voňala myslím ešte lepšie ako ja. A bola mi strašne podobná akurát sa ešte stále červenala. Bolo to strašné. Musela som sa zosypať. Z hrdla mi okamžite začali kĺzať zvuky, vzlyky utrpenia. Pozrela som sa do Edwardových očí. Bolo tam utrpenie, bolesť, zloba a láska, ale určite tam nebola pre mňa. Týmto mi dal poznať, že už nie som žena jeho života. Otočila som sa na päte a utiekla.
Za mnou bežal Edward. Čo ten ešte chce?!
"Bella, počkaj!"
"Dúfam, že si prídeš ešte aspoň pre oblečenie." Vyhŕkla som a vbehla do výťahu skôr ako on. Už mi nepatrí. Už nie je môj. Toto ma strašne bolelo. Trhalo, kúsalo, bilo ma toto poznanie. Čím som si to zaslúžila? Dala som mu všetko! Úplne všetko. Zahodila som za seba všetko čo som mala len aby som bola s ním. Teraz ma zasiahla krutá pravda. Pôjdem ku callenovcom pre nejaké veci a poďakujem sa Alice a Carlislovi. Keď som k nim dobehla, všetci sedeli v obývačke. Alice ku mne okamžite dobehla.
"Bella, je mi to tak ľúto!"
"Alice, prečo! Prečo ja! Čo som spravila, že toto spravil? Mal odo mňa všetko. Dala som mu dcéru! Všetko, obetovala som svoj život aby som mohla byť s ním!" kým ma Alice utešovala tak ostatný na mňa nechápavo pozerali iba Carlisle prišiel a aj s Alice nás objal.
"Neviem Bella, ale rozhodne si si niečo takéto nezaslúžila." Povedal a Emmett sa postavil.
"Povie mi niekto čo sa tu stalo?!" zahučal.
"Edward." Zasyčala Alice.
"Čo je s Edom?" opýtala sa nechápavo Rose.
"Po-po-pod-podviedol ma! S človekom!" Všetci zamrzli a Esme skoro oči vypadli. Nessie s Jacobom zišli dole a Nessie ma objala.
"To nemyslíte vážne!" zakričal Emmett.
"Nie Emmett práve si robím srandu, práve nejdem z Edwardovej kancelárie kde mu an stole sedela polonahá sestrička alebo sekretárka!" zarevala som a Alice ma objala pevnejšie. Rosalie sa postavila pozrela na mňa vyzývavo.
"Bella, dúfam, že to nenecháš len tak."
"Ako to myslíš Rose?" opýtal sa Emmett a Alice sa uškrnula.
"Správne Rose! Spravíme to tak! Pomstíš sa mu!" Povedala a Alice a mňa zachvátil neznáma túžba sa mu pomstiť. Chcela som mu to odplatiť.
"Ale ako Alice?" Stáli sme od seba asi jeden meter.
"Za desať minút sem príde Edward. Aj s ňou a prezradí nám, že sa chce s tebou rozviesť a začať s tou ťavou žiť. Aj ona vie, že je upír. A keď bude žiť s ňou tak ty prídeš k nemu v sexi oblečení a s kamerou, dobre ukrytou, a pri ehm, ehm vás to natočí a potom to nechaj na nás." Doplňovali sa Rosalie, Alice a Nessie. Vyzeral to ako dobrý plán. Veď už som ho stratila. Odkývla som a odišla čo sa stalo u nich doma to neviem a radšej nechcem vedieť...

Taký nestranný pozorovateľ:

Ako Alice povedala tak s aj stalo. Edward prišiel aj s novým dievčaťom. Volalo sa Anabella Wannová. Bolo až strašidelné ako sa na Bellu podobala. Istý odtieň na vlasoch. Podobný úsmev ale oči mala až jasno modré. Ako najhlbšie more. Nikto ju medzi seba neprijal. Emmett sa na ňu pozeral s opovrhnutím ani sa neusmial, Jasper nenávistne, Alice zákerne aj s Rosalie, Carlisle neutrálne ale Edward vedel, že mu Carlisle aj s Eme nadávajú ako aj všetci. Najhoršia bola Nessie. Doletela ako víchrica dole najprv vrazila Edwardovi až si sadol na kreslo pred ním a potom sa pustila do bitky s tým dievčaťom. Anabella nemala pri Nessie žiadnu šancu. Nessie sa bila ako levica! Veď táto žena jej zničila rodinu! Až po hodnej chvíli keď sa Edward prebral z toho ako mu jeho vlastná, milovaná dcéra vrazila facku a Nessie od svojho nového pobláznenia. Anabella. Nemala pár vlasov, ktoré držala Nessie v ruke a hystericky sa smiala.
"HA ha! A čo si budeš česať teraz?!" Edward ju držal na pleci ako vrece zemiakov, samozrejme začala sa brániť.
"Ty pokrytec! Okamžite ma pusti! Nikdy! Počuješ ma! Nikdy s tebou už neprehovorím." Vyšmykla sa mu a schmatla Jacoba a ťahala preč. Všetci sa na poníženú Anabellu pozeral. Nikto jej nepomohol. Prvý sa ozval Carlisle, svojím neutrálnym hlasom.
"Anabella mali by ste od..." nestihol, lebo Anabella ho prerušila.
"Prosím, hovorte mi Bella." Rosalie zavrčala a keby ju Emmett s Jasperom a Carlislom nedržali asi by ju roztrhala. Samozrejme hystericky kričala.
"Nikdy! Počuješ nikdy nebudeš v tejto rodine vítaná! O tom sa osobne postarám aby si tu mala peklo na zemi! A nejsi Bella! Ty krava!" Anabella sa rozplakala a cítila, že nie je vítaná. Edward ju vtiahol do náruče ale aj on vedel, že stratil niečo cennejšie. Stratil svoju lásku. Toto bolo naozaj iba pobláznenie ale už mu Bella určite neodpustí. Odchádzali do nového bytu. Anabella celú cestu plakala. Edward mlčal.

Bella:

Všetko bolo presne naplánované, mala som vybraté prádlo a Edward si už každú svoju vec zobral. Zajtra som mala ísť do kancelárie, lebo Anebella je chorá, musela som sa usmiať. Edward mi chýbal ale podviedol ma tým najhorším spôsobom. Odpustila by som mu skoro všetko ak by zabíjal ale to, že ma podviedol s inou ženou to neviem prekusnúť. Chýbal mi. Jeho dotyky ale keď som si spomenula, že teraz jeho dotyky patria inej žene naozaj ma to zabolelo. Rozvod bol rýchly. Rennesme sme nespomenuli a majetok nechal Edward všetok mne. Na rozvode mi neušiel Anabellin víťazný úsmev. Ako náhle som dorazila domov som s azrútila. Veľa krát som vzlykala v Alicinom, Rosalininom, Esminom, Carlislovom, Emmettovom ale aj Jasperovom aj Nessinkinom a aj Jacobovom náručí. Všetci am utešovali. Veľa krát hovoril Emmett s Jasperom, že idú tú fľandru zabiť ale chcela som aby bol Edward šťastný a keď je šťastný s ňou tak prečo ho robiť nešťastným, však? Za toto ma všetci obdivovali. Rosalie hovorila, že ak ju Emmett podvedie tak ho vykastruje a je jej jedno, že je mŕtvy, Alice tiež pohrozila Jasperovi. Nessie sa na Jacoba škaredo pozrela a on jej hovoril, že ju neopusti, no keď som si spomenula ako mne tieto slová hovoril Edward. Celú noc som rozmýšľala, hneď ako sa pomstím tak odídem. Odídem ďaleko a budem s rodinou v kontakte ale nevydržím byť tak dlho pri spomienkach. Začalo svitať. Kedy si bol úsvit znakom mojej nesmrteľnosti, keď som si myslela, že po Edwardovom boku budem na večnosť. Teraz je môj nový úsvit. Obliekla som si vyzývavé prádlo



Na to som si dala kabát. Vyčesala vlasy dohora aby som odhalila krk. Nasadla do auta a išla do nemocnice. Keď ma Edward uvidel ako som si vyzliekla kabát ústa mu padli až k zemi. Na nič nečakal. Natočila som kabelku v ktorej bola kamera aby všetko nasnímala. Bolo to ešte lepšie. Nebolo to také aké to bolo pred tým ale bolo to lepšie ako po tej hádke. Po tom som si zobrala kabelku a kabát, obliekla som sa a odišla. Pásku som dala Alice a potom iba čakala. Alice mi po hodine doniesla pásku aj letenku nie kam do Európy. K balíčku bola obálka. Opatrne som ju odbalila. Nebola určená mne ale bola som zvedavá čo tam je. Ešte skôr ako som si to prečítala tak mi Alice niečo povedala.
"Bella, Edward za to nemohol. Anabella je niečo ako Nessie s zvláštnym darom. Nevedel čo robí." Pozrela som sa na ňu. Ale ja tak s ňou spal.
"Možno raz Alice, možno keď mu budem môcť opäť veriť. Tak mu opustím, ale to, že s ňou spal ma zatiaľ presvedčuje, že je to správne, toto som si nezaslúžila a ak ma miluje tam ma nájde a budeme spolu." Alice iba smutne zakývala hlavou a ja som odbalila obálku.

Anabella,
Ty si spala s mojim mužom, ja som spala s tvojim.
Isabella.

A k tomu páska. Usmiala som sa zavolala som kuriéra a nechala jej to doniesť domov. Cullenovcami som sa rozlúčila aj s Nessie a Jacobom. Jediné čo som si po Edwardovi nechala bolo náramok na ruke a našu svadobnú fotografiu. Teraz idem niekam ani neviem kam a pevne verím, že jedného dňa sa stretne s Edwardom a našu lásku nezničí ani banda novorodených, vlkolakov alebo nejaká poloupírka.
Verím a svoju vieru si nechám v srdci...


Pomsta býva sladká
2.kapitola

Bolo to tak dlho...
Sekundy...
Minúty...
Hodiny...
Dni...
Mesiace...
Roky...
Je to tak strašne dávno...
Ale v mojej pamäti sa vypálilo a všetko pekné zhaslo...

Rennesme. Moja milovaná dcéra. Jacob. Môj najlepší priateľ. Esme. Moja druhá matka. Carlisle. Môj druhý otec. Alice. Moja najlepšia kamarátka. Jasper. Úžasný brat. Rosalie. Nádherná "grécka bohyňa". Emmett. Môj veselý brat. A On. Moja láska vŕtkavá. Odišla som do Európy. Na sever. Bývala som v Stockholme. Veľký, priestranný, luxusný byt, krásny, nový mercedes, veľké konto. A len vďaka mne. Peniaze od Alice alebo Carlisla som neprijala, vždy som im ich vrátila. Behala som chvíľu v tých istých šatách ale len chvíľu. Do kým ma našli. Aj cez hanblivosť som sa stala modelkou a predvádzala hlavne spodné prádlo. Bola som na hlavných strankách ako je Youge, Prada, Cosmopolitan, atď. Akože aj inak. Moje krásne telo, neodolateľný úsmev, plné pery a mahagonóve vlasy. A moja nadpozemská krása. Okolo mňa sa rázom začali zvŕtať najväčšie hviezdy. Dostávala som ruže a iné kvety všade kade som chodila. Z domova mi prichádzali prosby aby som sa vrátila. A načo?? Aby som sa pozerala do očí muža, ktorého milujem a on ma zradil?? Nie, ďakujem. Aj keď začala Alice niečo o ňom hovoriť v čas som ju stopla. Nechcela som počuť ako sa má. Aj keď ma zvedavosť zožierala. Nechcela som počuť, či už je zase otec, veď to dievča bolo skoro človek. A či sa mu narodil syn alebo dcéra. Na to som nemala. Nedokázala som to, nechcela som to vedieť. Nedokázala som sa postaviť tomu, že už mi nepatrí. Nie som taká silná!!
Každý deň ak som nebola na módnej prehliadke alebo na nejakej premiére, sedela som doma a vzlykala. Alice aj s Rosalie mi gratulovali a ja som ich obe dovliekla do môjho sveta. Ale nikdy so mnou neostali, nafotili fotky, boli na prehliadkách alebo na premiérach a potom okamžite cestovali do Ameriky. Za kým alebo čím sa tak ponáhľajú?? Jediné vysvetlenie mi napadlo, že Anabella je tehotná a oni sa o ňu starajú. Jedného dňa som to nevydržala a pozvala ich na pohár krvi.
"Alice, je Anabella tehotná??" Alice na mňa aj s Rosalie pozerali.
"Prečo sa pýtaš??" Ako náhle to vyslovila zasiahol ma blesk pochopenia. Ak to takto zakrývajú je to pravda. Ovinula som si ruky okolo hrude.
"Takže je to pravda, preto sa vždy po prehliadkách ponáhľate domov. Má aspoň iné tehotenstvo ako som mala ja??"
"Čo to trepeš!" vykríkla Rosalie.
"Myslíš, že by som tej fľandre pomáhala??"
"Alebo ja??!!" hystericky povedala Alice.
"A to asi nie."
"No vidíš, ja by som tu fľandru ani domov nepustila a ani Jasper, Emmett, Alice, ja a Carlisle je tiež na našej strane aj keď Esme sa snaží k nej správať milo. Ja jej to strašne strpčujem." Rosalie hrdo vypäla hruď.
"Ona býva u Vás?"
"Nie ale keď sa opováži prísť, je na pol upír a človek. A tak niekedy sa chce niečo spýtať ale pýta sa iba Esme, lebo Carlisle sa vyhovorí, že ma prácu a musí odísť, teda niekedy ho Esme spucuje ale nijak to nezmenilo." Odpovedala mi Alice.
"A čo on...E...Edward." Za tie roky som si zakázala myslieť na jeho meno. Ale jeho prítomnosť som cítila všade. Či už na perách, na pokožke alebo v mojom lone. Bol všade aj keď ma zradil.
"Stále ťa hľadá aj keď sme mu odpustili, lebo Anabella to spravila naschvál."
"Jasné." Povedala som a hodila rukou.
"Keď ma miluje nájde si ma." Musela som sa sťahovať, lebo som nestarla. Ale niekedy, ako teraz, som sa usadila a pracovala.
"Ale on ťa hľadá a dlho mu to nepotrvá." Povedala Alice vážne aj nad tým som mávla rukou...

Koľko som už preč?? Tridsať rokov. To dlho ak ma hľadá všade a nájde ma! Čo urobím?? Asi sa zbláznim. Ale začína mi chýbať. A hlavne začína mi chýbať sex, asi som šialená ale strašne mi chýba jeho telo. To dokonalé telo. Zase ma pochytili hriešne myšlienky. Ale nie on mi chýba, celý!! Bojovala som s túžbou odísť domov a vyhľadať jeho. Jeho oči, pery, jeho celého. Moja túžba začala silnieť a ja som poľavovala. Slabla som. Ale nemohla som to urobiť. Niečo ma nútilo a druhé mi to zakazovalo. Cítila som sa ako na hrane a teraz som uvažovala, na ktorú stranu padnem...

Ráno mi zavolal môj šef. V práci sme ho zo srandy volali smoll boss. Lebo ako kolovalo medzi kolegyňami, že jeho mužstvo bolo také malé, že sa to nedalo. Hneď ma myšlienky odniesli do mojej a Edwardovej spálne.
"Áno šéfe??"
"Ahoj Bella, dnes príde sem k nám syn dôležitého partnera a bol by som rád ak by si ho vo firme previedla, viem, že ty jediná ho nebudeš pohľadom znásilňovať."
"Áno o hodinu som tam." Zložila som. Obliekla som si svoje dráhe spodné prádlo. Značky Victoria´s secret na to som si dala bielu sukňu, tmavomodré tričko a biele sako. Na nohy som si dala čierne lodičky na desať centimetrovom opätku, čiernu kabelku, čierne perly a mohla som vyraziť.
Alice mi raz povedala, že s Anabellou Edward nikdy nespal. To bolo moje plus. A zrazu ako úder s čistého neba ma trafilo poznanie do hlavy! JA mu chcem odpustiť! Ja túžim mu odpustiť!! Veď v tom bol nevinne. A nemohol za to. Mala som sto chutí otočiť auto a vyraziť na letisko ale najskôr musím vybaviť toho nováčika. Aj k nemu ma to neuveriteľne ťahalo. Ani som ho nepoznala. Letela som do práce len aby som mohla byť so svojim anjelom čo najskôr.

Len čo som prišla do šéfovej kancelárii niekto mi vyrazil dych!!
Na kresle sedel rozvalený Edward. Ako náhle ma spozoroval zahľadel sa na mňa tými najkajúcnejšími očami aké som kedy videla. A potom sa mu tam mihla láska a túžba. Otočila som sa k šéfovi.
"Dobrý deň."
"Bells. Tak toto je Edward cullen a ty ho prevedieš po firme a ukážeš mu všetky kostými a ostatné veci a teraz choďte, nemám na Vás čas!" povedal vyhnal nás, za nami tam došla nejaká malá baba. Vyzerala dosť divne. Začala som kráčať. Čo sa so mnou stalo?? Kde hnev?? Kde je moje odhodlanie ho rozsápať len čo ho uvidím?? Asi sa stratilo. Áno stratilo sa. Edward na mňa obozretne pozeral a vždy keď som sa neho tak aj on na mňaale aj som sa zamračila a otočila sa.
"Tu sú všetky kostými."
"Tu je spodné prádlo."
"Tu sú plavky." Ukazovala som mu na jednotlivé miestnosti.
"A tu sa modelky prezliekajú." Ani som si nevšimla ako ale už som sedela na stole a Edwarda som mala natlačeného medzi kolenami. Vášnivo ma bozkával na krk.
"Tak strašne som po tomto túžil." Zapriadol a pobozkal ma na pery.
"Edward, ja ťa...ťa...ne..nenávidím." zašepkala som.
"Nenávisť je vášnivý pocit."
"Chceš vášeň? Vražda je zločin z čírej vášne." Zasmial sa.
"Ako sa má Anabella?"
"Bola to chyba je nemožné aby som na ňu hádzal nemal som sa chovať ako hlupák. Bola to moja chyba."
"Nič nehovor, viem Alice mi všetko povedala." Pocítila som veľkú úľavu.
"Edward, čo to robíš?" opýtala som sa ho keď som cítila jeho ruky pod sukňou.
"Vieš ako po tebe túžim?? Vieš ako si mi chýbala? Ale ak chceš počkať tak počkám." Povedal a úprimne sa mi zahľadel do očí. Ten jeho pohľad bol taký nádherný. Nemohla som čakať. Vrhla som sa na neho. O chvíľu sa mi hojdali nohavičky na kotníku.
"Dračica." Zašepkal Edward a vrhol sa na mňa...


Po šiestich rokoch...

Dnes má Edward narodeniny. Samozrejme som mu kúpila skvelý darček. Naozaj sme sa k sebe vrátili. Aj keď mu Rennesme nechcela odpustiť po dvoch rokoch keď som jej povedala, že za to naozaj nemohol. Tak sa s ním začala baviť. Všetko sa vrátilo do normálu až na to, že na Edwarda a každého z rodiny som natiahla trošku môjho štítu. Na večer všetci a nám nechali prázdni dom. Obliekla som si vyzývavé prádlo...
Keď som po vášnivom milovaní ráno povedala, že druhý darček mu dám až keď tu budú všetci a ako som povedala tak sa aj stalo. Keď všetci prišli domov darovala som môj druhý darček...
Kúpila som mu miesto na cintoríne...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 liwia liwia | E-mail | 2. srpna 2012 v 16:09 | Reagovat

parada... celkom vtipne ale pri niektorích pasážach ma až zamrazilo :-)  :-)  :-)  :-)  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.