Na úpätí lásky

24. srpna 2009 v 22:57 | ClairdeLune |  Jednodielne
Na úpätí lásky

Takže moja prvá jednorázovka! Ďalšie dva diely sem dávať nebudem, lebo sú strašné! A prvý sa mi celkom páči...

Na úpätí lásky


Dievča s hnedými vlasmi stojí v izbe a hladí na odraz v zrkadle. Dnes. Práve dnes sa má vydávať! Stojí pred zrkadlom a obdivuje záhyby svojich svadobných šiat, obdivuje korzet na šatách, obdivuje svoje vlasy, zatočené do úhladného drdolu. Chytí prameniok vlasov a zakrúti ho na prste. Je z neho nádherná kučera. Prejde prstami po nádhernom náhrdelníku na krku. Prejde po jemných náušniciach. Všetko pravé. Diamanty, kryštály. Ale dievča nie je šťastné. Ten ktorého si dnes berie nie je jej pravá láska. Je to jej brat, rodina, najlepší kamarát. Bútlavá vŕba, ktorej smie všetko povedať. Nie láska. Nie je to láska na celý život. Nie ten, s ktorým chce zostarnúť. Jej vyvolený je ďaleko a stále blízko. Nosí ho v srdci ale nie je fyzicky hmatateľný. Ten, ktorý jej ukázal zákutia lásky. Všetky spôsoby milovať. Ten, ktorý je jej milovaný tu nie je, je ďaleko. Nechcel ju, opustil ju. Ale aj keď ju nechcel, ona ho miluje. Aj za to, že v srdci ma dieru a v hlave zmätok. Ten, ktorý ju nechcel ale na, ona ho miluje. Dá za neho aj život ale už to nie je potrebné! Je z nej prázdna schránka. Do teraz bola aj deravá ale jej kamarát ju zcelil, aspoň trošku. Chce sa vydávať? Nikdy nechcela byť nezodpovedná! Chcela dokončiť školu až potom mať rodinu. Ale niečo svojmu kamarátovi dlží. A musí to splniť. Ale naozaj je toto čo naozaj chce? Bude sa vedieť každý deň pretvarovať a hovoriť Jacobovi, že ho miluje aj keď to nie je pravda? Bude sa mu vedieť pozrieť do očí. Keď sa budú milovať, bude mu schopná povedať, že túži po niekom inom? Keď mu porodí dieťa, bude mu vedieť povedať, že túži aby bolo jeho, Edwardové? Bude mu vedieť povedať pravdu? Nikdy nevedela klamať.
"Budeš musieť sa to naučiť! On ju nechcel a nebude lipnúť na jednom chalanovi!" Zašepkal jeden hlas. Vedela si predstaviť ako to hovorí malý čert Bella na jej jednom ramene. A na druhé sa jej práve vyšplhal anjel. Aj on začal rozprávať.
"Ale Edward miluješ a je to tvoja životná láska. Nesmieš ho sklamať! On ťa miluje!"
"Potom by ju neopustil." Prehovoril čert.
"Musel ju opustiť! Bola v nebezpečenstve!" Hádalo sa anjel.
"Jasné! Ale opustil ju!"
"Ticho! Zakričala Bella do ticha. Akurát sa otvorili dvere a v nich stála jej matka.
"Bella, si v poriadku?" Ani si nevšimla a začala plakať. Plakať, že ju pred oltárom nepočká Edward ale Jacob. Aj Jacoba milovala. Ale nie tak ako by on chcel. Nezaslúžil si to. Žiť v klamstve.
"Bella, to nič to sú slzy šťastia."
"JA viem mami, nechaj ma samú."
"Bella, je čas."
NIE! Ešte nesmie byť čas! Nechce, chce byť ešte sama a spomínať.
"Poď dcérka." Zavolal za ňou jej otec.

Kráčala ku oltáru a spod závoja jej tiekli slzy. Všetci si mysleli, že sú to slzy smútku ale iba ona vedela, že sú to slzy smútku, nie radosti. Kráčala a stále v nej rástla nádej, že príde on, Edward. Nie už bola pri oltáre a tam stál vysmiatý Jacob. Mal na perách úsmev víťaztva. Újde a už nikdy neuvidí Jacoba. Ale čo je to, že jeho nikdy neuvidí?! Ona už nikdy neuvidí Edward, svoju lásku. Celý obrad sa sama zo sebou hádala či ma odísť utiecť alebo nie. Nechá tu Jacoba? Ale on si zaslúži niečo lepšie než žiť v klamstve. Nie nechce! Chce umrieť! Nebude žiť s tým, že Edward nikdy neuvidí, nepohladká nepobozká, neobíjme. Neucíti tu božskú vôňu, tú božskú chuť jeho pier. A teraz prichádza hodina alebo minúta pravdy.
"A vy slečna Swanová, beriete si tu prítomného Jacoba Blacka? Za manžela budete ho milovať, ctiť, v chorobe a zdraví, v chudobe. A budete mu verná, až kým vás smrť nerozdelí?"
Čo má urobiť? Odísť a ísť preč? Odísť a nechať tu všetkú bolesť? Veď tam odkiaľ nie je návratu tam nemôže byť bolesť. A tu sa iba trápi a takto by trápila aj Jacoba a to nechce.
"Bella?" zašepkal Jacob.
"Nie."
A v kostole nastala vrava. Jacob bol vyvedený z miery aj celý jeho kostol. Pozrela sa dole a videl ako sa Angela, jej matka a aj jej otec. Usmievajú. Matka jej kýva, že môže odísť.
"Prepáč Jacob, nemôžem, nemôžem si ťa vziať nie som pre teba vhodná. Nájdi si niekoho iného. Miluj ju a na mňa zabudni. Zbohom." Povedala naposledy ho objala a utiekla. Cestou počula ako jej matka hovorí.
"Ja som to vedela, že stále miluješ Edward. Neurob hlúposť!" keby len vedela čo chce spraviť. Utiekla s kostola ešte si všimla všetky tváre. Jacobovej rodiny, ktorí boli podvedený a smutný. Samotného
Jacoba, ktorý sa ešte nespamätal ale aj svojej rodiny a svojich priateľov, ktorí jej ukázali nech beží. Keby len vedeli kam má namierené.
Bella bežala lesom už cítila morskú vodu. Útesy. Tam skočí to nemá šancu prežiť. Šaty už neboli biele ale hnedo-bielo-zelené. Topánky ani nemala. Utekal čo jej sily stačili. Bežala aby bola vyslobodená. Už bola na útese. Rozpažila ruky a chcela skočiť keď sa ozval hlas, jej nádherný saténový hlas, jeho hlas, Edwardov.
"Bela, nie niečo si sľúbila!"
"Aj ty si niečo sľúbil a porušil si to prvý ty a chcel si aby som bola človek tak sa pozeraj!" Na viac nečakala a hodila sa do zradnej hlbočiny plnej nástrah. Keď padla pod vodnú hladinu vedela, že je koniec. Nikto ju nezachráni. Nebude trpieť to sa jej hodí. Cítila ako sa vodou napĺňajú pľúca. Ako ju pália dýchacie cesty. Ako ju bolí celé telo. A teraz je šťastná! Konečne nebude trpieť. Naposledy si vybavila tvár jej milovaného a spomína na všetko krásne. Ale zradnú hlbočinu kde chcela skonať preťalo ďalšie telo. Ale to už Bella nevidela. Cítila ako ju niečo sťahuje hlbšie. Pravdepodobne si ju došiel zobrať anjel...
Teraz už nemusí stáť na úpätí lásky, je rozhodnuté...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Bol/a som tu

Klik

Komentáře

1 Sonya Sonya | 25. srpna 2009 v 9:35 | Reagovat

Bože! To je nádherné!! :-D

2 Martina15 Martina15 | 3. října 2009 v 21:55 | Reagovat

Dej sem prosím i ty pokračování..no taak.. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.