Mučenie od anjela

24. srpna 2009 v 22:15 | ClairdeLune |  Jednodielne
Mučenie od anjela

Viem, že toto tu už bolo ale robila som nejaké zmeny a asi to inak nejde. No v každom prípade je to preklad! Nie je to moje! Trvalo mi to dva týždne! Tak pozor na mňa :) Je to o Edwardovi a Belle. A dej? No neviem presne. Možno niekde uprostred Súmraku, New Moon alebo Zatmenie. Myslím, že Breaking Down už asi nie...


Mučenie od anjela

Robí z neho šialenca... Očami prechádza po izbe, občas zaostrí na nejakú vec.
Cíti, že o niečom premýšľa, usilovne premýšľa...
Ale on ostal ticho. Jeho anjel musí premýšľať v pokoji.

Minúty odtikávajú. Bez slov. Ovláda sa .
Nesmie ju vyrušiť. Možno..... Iba jednu rýchlu otázku?
Nie. Jej myšlienky nie sú pre neho- Prečo inak by ich Boh skrýval? Prečo inak by ich nepočul, určite nie preto, že nemal.
Čo pre ňu znamená ten svet? Višňové stromy rozkvitajúce na jar?
On nevie .
A keby si ju opýtal?
Premýšľa, mal by sa ovládnuť! Ale je slaboch a ani sa nesnaží.
Krátku, jednoduchú otázku. Odpovie áno nebo ne. A môže ďalej snívať s otvorenými očami.
Ak ju teraz preruší, spadne späť na zem. Zhodí anjela z neba!
,,Na čo myslíš?"
Povedal to. Slaboch vyrušil anjela zo snívania .
Ona je jediná výnimka . A ona si to zaslúži. Vie to.
Za chvíľu jej z očí zmizne neprítomný pohľad, opustí tu skvelú dimenziu v jej hlave.
K jeho veľkému prekvapení, že sa tak nestalo.
Počula jeho otázku. Ale stále sníva. Na jej nádhernej tvári sa rozlial úsmev, vďaka ktorému na chvíľu zabudol na ten pocit márnosti.
Jedna sekunda. Dve sekundy. Tri.
Znovu je podráždený. Ide po dunách na Sahare? Kúpa sa v slnečnej žiare, zahrnuje svoje krásne telo pieskom?
Pomaly, bolestivo pomaly, otáča hlavu.
Teraz je tu, jej vymyslený raj je zabudnúť.
Oh, je sebecká príšera!

Úsmev, tak nezvyklý na jej perách, rozžiaruje jej anjelskú tvár.
Laškovný anjel.
Ružová farba sa jej rozliala po tvári, jej vôňa prešla vzduchom.
Otvorila pusu. Čakal na jej slová.
Zavrela pusu.
Jej pery sa odrhli od seba. Zmenila názor, nepovie mu na čo myslela.
Mala na to právo.
Ale on nemohol čakať.
,,Bella, o čom premýšľaš?"
Pri sadla si k nemu na sedačku . Priblížila sa dosť na to aby cítil teplo vychádzajúce z nej, ale ne dosť na to aby sa jej mohol dotknúť.
Znepokojilo ho to..
Teraz sa pohla, určite si nechá svoje myšlienky pre seba. A to bude nesnesitelné.
Chvíľu je ticho. Je počuť iba jej búšiace srdce. Nepravidelné búšenie a nerovné dýchanie.
Elektrina.
Znovu otvorila pusu. Vyšiel z nej iba vzduch.
Zarazila sa.
Znovu zavrela pusu.
Povedz niečo, prosím.
,,Bella…"
Stále na neho pozerala, sa úplne cudzím úsmevom na perách.
Zvodným.
Keby mal srdce, vyskočilo by mu z hrudi.
Potretie, otvorila pusu.
Zavrela, otvorila.
,,Dobre"
Prvé slovo. Skoro ho povedala.
Skoro.
Jej srdce začalo rýchle biť, Pozrela sa na neho.
Pre niečo sa rozhoduje.
Rozhodla sa.
,,Premýšľala som..."
Úzkostlivé očakávanie . Neblahé tušenie.
Čaká. Je trpezlivý.
Čakal na ňu sto rokov. Čo znamenajú dve minúty?
Ale to skutočne nežil, iba prežíval.
Minúty ubiehajú.
Alebo to sú sekundy?
To nie je dôležité- Pre neho to je večnosť.
,,Ty si premýšľala...."
Povedz mi to. Láska, Vzácny anjel. Povedz mi všetko čo si myslíš, povedz to slovne.
Znovu sa neho pozrela. Inak. Záhadne.
Nad niečím premýšľa.
Nad niečím čo nejde povedať slovne.
,,Hmmm... Jak to povedať....."
Slovne. Nebude to znieť zrozumiteľne.
Povedz mi to.
,,Uh. Premýšľala som..."
"Láska, ty ma provokuješ?"
Ibaže bol šialený predtým, tak teraz neexistuje slovo ktorým by popísal ako sa cíti.
,,Skutočne chceš počuť nad čím som premýšľala?"
Áno. Áno. Vždycky. Zakaždým keď premýšľaš, chcem počuť o čom.
Nepotrebuje odpoveď . Ona to už vie.
,,Chceš to počuť?"
Mučenie. Toto je mučenie.
Ale miesto diabla, ma mučí môj anjel.
,, Áno..."
Zašeptal. To slovo zostalo visieť vo vzduchu, odmietajúc opustiť pokoj.
Ticho.
,, Premýšľala som..."
Prosím.
Usmievala sa ešte viac záhadne.
,, Ne. Myslím, že ti to nepoviem."
Čo?
Vážne to povedala?
Vážne mu jeho anjel odmietol povedať čo si myslí?
Mala na to právo, vedel to.
Ale toto je týranie.
Nastalo bolestné ticho.
Čakal, čakal, čakal.
Ona premýšľala, premýšľala, premýšľala.
,,Bella..."
Jej úsmev sa rozšíril.
Schválne ho mučila.
Všetci anjeli majú temnú stránku.
,, Povedz mi to."
,,Ani náhodou."
,,Prosím"
Otvorila pusu.
,,Možno ti to poviem, však...."
Áno! Splní sa jeho prianie.
Prisunula sa .
Dotkla sa ho svojou horkou kožou.
Jej krv začala rýchlejšie prúdiť, hriať ho svojou melódiou.
Posunula sa. Opierala o neho celé svoje stehno.
Mám to povedať, nie nemám.....
Jeho mučiteľka mu pozerala do očí, hypnotyzujúc ho pohľadom.
,,Povedz mi to"
Prisúvala sa.
A prisúvala
A prisúvala
Jej tvár je iba kúsok od jeho.
Jej dych voní po fréziach.
,, Ne"
Mučenie.
Jej krv.
Jej myšlienky.
Jej telo.
Hrozné mučenie.
Je v pekle?
,, Možno...."
Bozk. Krátky, jemný bozk.
Prázdnota.
Potom predstavy.
Bella pod ním, vášnivo ho bozkáva. Teplé, zvodné pery pritiahnuté na jeho. Telo na mramore. Jeho paže ovinuté okolo nej, nenechávajúc medzi nimi ani kúsok miesta. Jej jemný pás v jeho rukách. Jej ruky v jeho vlasoch, jej slzy ale nie bolesti. Iba neodolateľné túžby. Každá krivka jej tela pritiahnutá na jeho, môže spočítať každý prst, vlas, bunku. Jeho ruka putujúca z jej pier pod tričko. Oblečenie ktoré mu stojí v ceste a on ho musí odstrániť. Rozopnutý gombík u trička. A ďalší. A ďalší . A ďalší. Ona vzdychajúca rozkošou. Pomalým pohybom ju hladí najprv na saténovej pokožke na jej plochom brušku neskôr na jej hrudi. Pomalým pohybom ona rukami skĺzava pod jeho tričkom, opisuje hruď neskôr aj brušne svaly a on zaťial pomalým pohybom dáva dole tričko, nohavice neskôr aj spodné prádlo a teraz pred ním stojí jeho anjel nahý a neuveriteľne nádherný. A iba jeho...
Ale to sú iba predstavy.
,,Premýšľala som..."
Ďalší krátky bozk.
Elektrický náboj medzi nimi.
Ona pod ním.
Pobozkal ju. Čistý inštinkt.
Mužský inštinkt.
Ich telá sa pritiahla k sebe.
Prial by si aby nemali oblečenie, ktoré im prekáža.
Jeho telo je medzi jej rukami, ktoré trochu zohrievajú jeho studené telo.
Miloval jak na to reagovala .
Husia koža na jej neuveriteľne krásnom tele, nepravidelný dych, červená cesta na miestach kde sa jej dotkol.
Vášnivý, romantický, zvodný, vyzývavý a dlhý bozk.
Nie dosť. Zďaleka nie.
Jej pery láskajúce jeho.
Zle, všetko zle. Jej krv. Vyletel z jej nežného náručia a nežných ale vyzývavých bozkov...
Je u okna, ťažko oddychuje a snaží sa získať kontrolu.
Ako by si prial pokračovať, vyzliecť, hladkať jej nežne telo. A skúmať každý záhyb jej saténového tela...
Cíti ju za sebou, počuje jej dych.
Stratila kontrolu, ako on.
Pokračovať by znamenalo nukleárnu katastrofu.
Ale niekedy, vrátiť späť znamená tiež katastrofu.
Tichá minúta.
,, Na čo si myslela?"
Povedz mi to.
Išiel späť k nej, ale nedotkol sa jej.
,,Na čo si myslela?"
Jej úsmev už dlho nie je záhadný.
,,Že ťa milujem."
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Izzy Mary Izzy Mary | Web | 24. srpna 2009 v 23:06 | Reagovat

To bylo vážně hezké... a ten konec :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.