Hra osudu 3.kapitola

20. srpna 2009 v 19:36 | ClairdeLune
Túto kapitolu by som chcela venovať NikkiR! Je to taká odmena a ona už vie za čo :)

Hra osudu
3.kapitola

Minulosť
Bella

Sedela som na útese a rozhodovala sa či skočím alebo nie. Nohy sa mi húpali zo strany na stranu. Mám skočiť? Nie? Nemám skočiť? Sedela som a cítila ako mi na chrbát fúka ľadový vzduch. A ako mi do tváre fúka vzduch od mora, slaný. Na moje rameno dopadla ruka. Otočila som sa a pozrela na dve červené oči, tvár som nevidela. Oči boli plné nenávisti a túžby. Zvrhlej. Zvrhlej túžby. Cítila som ako mi po tele putuje ľadová ruka. Ako sa mi dostáva pod záhyb trička ako mi odopína zips na nohaviciach. Ľadové prsty putovali po mojej pokožke. Celá som sa triasla ale ani nie od chladu a zimy ale od hnusu. Ľadové pery sami prisali na moje pery. Zrazu sa pery stratili a aj som pocítila ako všetko studené zmizlo. Niekto zvolal moje meno.
"Bella!" červené oči sa na mňa pozreli a čím dlhšie som sa do jeho očí pozerala tým viac sa ich farba menila. Silnejšie, ešte silnejšie a ešte silnejšia a na koniec boli čierne a potom hnedé a ešte hnedé a naberali zlatý odtieň. A na koniec zostali na zlatej farbe. Už sa ma nedotýkal iba stál oproti mne asi to bol on alebo ona? Nie bol to on, niečo mi hovorilo, že je to on.
Pribehla Alice. Na to stvorenie, toho upíra, asi, sa zahľadela veľmi škaredo. Prišla ku mne. Prišla až úplne ku mne. Pohár, ktorý mala zrazu v rukách mi hodila do tváre. Obliala ma ľadová voda, taká studená až som to cítila v kostiach. Chcela som od toho chladu preč a tak som sa posúvala ďalej a ďalej od nej a to som ale nebola na útese ale padala a padala a padala dole...

Trhnutím som otvorila oči. Ostré svetlo mi padlo rovno do očí. Nado mnou sa skláňalo šesť hláv. Šesť nádherných hláv. Do pekla ale prečo som tu?
A potom sa mi do hlavy začali vkrádať tie otrasné spomienky. Som plodná
Som plodná
Som plodná
Som plodná
Som plodná
Dedič
Dedič
Dedič
Dedič
Nič viac mi nebehalo po rozume. Ale na čo im je moja plodnosť? Mám im priviesť na svet dediča? Ale to sa nedá! Upíry nemôžu! Nemôžu mať deti! A ak by mohli Rosalie a Esme by ich mali od hlavy až po päty! Alebo plný dom. A Alice určite tiež! Takže im je moja plodnosť na nič. Tak potom prečo ma chcú? Prečo? Chcú moju rodinu? Moju druhú rodinu? Moje šťastie?!
Sedela som na ich bielej, koženej sedačke a všetci nado mnou.
"Bella, si v poriadku?" opýtal sa ma Emmett. Rosalie na neho pohoršene pozrela.
"ako môže byť, do pekla, v poriadku Emmett? Práve sme jej povedali, že bude musieť spať s nejakým chlapom a priviesť mu na svet dediča a to je vlastne nemožné, lebo upíry nemôžu mať deti!"
"Počkaj, Rosalie!" Povedal Carlisle. Pozrela som sa na neho s nádejou, že povie niečo čo mi pomôže, niečo s čím by som mohla počítať, niečo čo by aspoň mne zmenilo budúcnosť. Zahľadel sa na mňa a potom zavrtel hlavou.
"Ak by nemohli mať upíry deti, ako by potom mohol byť Arov syn? Rozmýšľaj! Niečo v tom je."
"áno, niečo v tom môže byť ale čo nás potom, keď Bella je v smrteľnom nebezpečí." Povedala Rosalie.
"Počkajte! Na mňa neberte ohľad! Vy odídete a ja pôjdem do Voletrry, poviem im nech Vám dajú pokoj." Povedala som rozhodnuto. Im nesmú ublížiť.
"V žiadnom prípade!" povedala Esme.
"Esme, rozmýšľaj! Takto sa Vám aspoň nič nestane."
"Ale áno stane, Bella. Ty pre nás niečo znamenáš!"
"No veď práve. Radšej budem žiť s tým, že budete žiť vy! Rozmýšľaj, Esme. Takto budeš mať opäť svoju rodinu."
"ale aj ty už si naša rodina Bella!"
"Esme, prosím!"
"Nie, Bella. Aj tak vidím, že tam ideme všetci!"
"Alice! Prosím!"
"Bella, napíš Charliemu, že odchádzaš za osudovou láskou a že sa možno nevrátiš."
"To mu nemôžeš spraviť!" skríkla Rosalie.
" Rosalie, iná možnosť nie je, dones Belle papier a pero."
"Dobre."
Všetko som pozerala prekvapene. Idem prečo od Charlieho od všetkých. Možno ich už nikdy neuvidím. Možno to ani neprežijem. Jasper si ku mne sadol a šúchal mi rameno a z druhej strany si sadol Emmett.
"Bella, si biela ako stena, aha prepáč, to bolo blbé. Pozri. Pozri sa na to z tej lepšej stránky! Budeš mama!"
Jasper sa na neho pozrel, Carlisle sa na neho pozrel, Esme sa na neho pozrela, Alice na neho zasyčala a Rosalie do neho hodila misku s ovocím. Ja som sa na neho pozrela. Vražedne.
"Emmett!"
"Aha, no dobre tak možno bude pekný?" pozrel na mňa.
"Rosalie?"
"áno, Bella?"
"Hnevala by si s a na mňa moc ak by som ti utopila manžela?"
"Myslím, že áno ale ak ho zbiješ."
"Dobre." Povedala som a svojou sádrou mu buchla po hlave, pochybujem, že to vôbec cítil.
"dobre som ticho."
"Konečne." Vydýchli sme spoločne.
Rosalie mi doniesla list a Alice volala na letisko aby objednala letenky.
"A čo mu mám napísať?"
"Niečo, to čo ti hovorila Alice." Povedal Jasper.
"Dobre."
Charlie,
Keď som prišla zabudla som ti povedať, že som sa zamilovala a odchádzam.
Bola by som rada aby si ma nehľadal, budem sa mať dobre a možno ťa ešte uvidím, prosím nehnevaj sa na mňa.
Zbohom.
"A je to." Zatiaľ čo som to písala mi po líci tiekli slzy. Slzy smútku a bolesti. Možno mi už nikdy nie je dovolené vidieť Charlieho a Renné a možno Cullenovcov.

Nikto sa ma nepýtal či sa chcem narodiť! Tak prečo mi, do pekla, chcú hovoriť ako mám žiť!


Prítomnosť
Edward

Kufor som mal zabalený a sedel na posteli. Došiel ku mne otec. Po hodine.
"Edward!"
"Otec." Povedal som mu ľadovo.
"Takže súhlasila. Si zbalený? Áno si. Takže môžeš odísť." Povedal jedným dychom a potom sa otočil. Ešte vo dverách sa na mňa otočil.
"Edward, nebude to zlé. Keď ti dá čo chceme tak už ju nikdy neuvidíš, to ti sľubujem."
"To mi je na nič otec."
"Edward."
"Chcem byť sám."
"Počkaj. Keď tam prídeš tak by tam mala už byť. Mal by si doletieť na večer. Navečeriaš sa v lietadle a potom na noc by ste tam mali doletieť a potom už vieš čo..." skočil som mu podráždený.
"Ju jednoducho a bez lásky pretiahnem." Zavrčal som.
Otec sa na mňa usmial.
"Nemusíš ju pretiahnuť. Môžeš ju pomilovať z lásky."
"Jasné z lásky." Zavrčal som ironicky. Otec sa usmial a dopovedal.
"Hneď ráno prídeme my. Celý čas tam budete mať gardu aby vás ochránila."
"a keď na prvý krát neotehotnie?"
"budete to skúšať ďalej."
"A keď ani po dvoch rokoch neotehotnie?"
"Tak na trón nastúpi Leonard."
"Aha takže mi nedáte nejakú inú?"
"Vidíš?" povedal otec a ja som sa zľakol. To som si na seba teda uplietol bič.
"Ak neotehotnie do troch mesiacov, nájdeme ti inú!"
"Nie!"
"Máš dobré nápady, synček!" povedal a odišiel. To som teda mal čo povedať! Pekne, tu mi všetci hovoria ako mám žiť!
Hodil som sa na posteľ a tá sa zlomila. Môj život je nanič! Načo mi je tento život?! Na nič! Iba mi hovoria čo mám robiť. Celý čas mi hovoria ako mám žiť. Prečo som sa nevzdal trónu? Lebo by som sklamal moju mŕtvu matku. Ktorá si myslela, že budem dobrý vládca.
O desať minút pre mňa prišla Jane.
"Ed, je čas." Povedala smutno. Smutno som sa usmial, postavil sa a išiel za Jane...

Minulosť
Bella:

Nevedela som nič. Pred očami som mala...nič. tmu. Predstavovala som si chlapca alebo muža. Nevedela som. Čo mám čakať. Alebo čo ma bude tam čakať. Je to ešte len chlapec? Alebo už starý muž? A a ja? Moje city ich nezaujímajú ?? Asi nie. Nikoho nič nezaujíma. Ako mi hovorila Alice sú bez citný. List, ktorý som napísal som hodila Charliemu do schránky. Carlisle odhlásil Alice, Jaspera, Rosalie a Emmetta zo školy a on odišiel z práce. Keď sme išli na letisko a sedeli v lietadle v prvej triede. Spustila som amok. Dlhý amok. Vzlykala som, plakala a slzili mi tak oči, že som ani nevidela komu sedím alebo ležím na hrudi.
"Bella, pššt." Šepkal mi do ucha.....Carlisle, Jasper, Emmett? Nevedela som. A po pravde ma to ani nezaujímalo. Mojimi slabými päsťami som niekomu búchala po hrudi.
"Pre-pre-prečo?!"
"Bella, nič to nebude." Mala som pred očami všetko. Celý môj život. Môj život s Renné s Charliem ako som sa hrávala s Jacobom, ako som sa stretla s Cullenovcami.
Ani som sa nenazdala a iba som sŕkala do seba sopeľ.
"Bella?"
"Carlisle?"
"Už si v poriadku?"
"Prečo? Povedz mi, prečo?"
"Neviem, Bella, naozaj neviem aj keby som ti tak strašne chcel pomôcť. Si moja dcéra. Si taká nevinná. Najlepšia z nás."
"Aký je..." S tým menom som mala vážne problémy.
"Aký je Edward?"
"Neviem, Bella. Aro sa o neho naozaj bojí a tak ho nepredstavil verejne, jeho milovanú tak zabili."
"Aha."
Nemala som pojem o čase. Nemala som pojem o ničom. Nechcela som myslieť, lebo ak som na niečo chcela myslieť, vybavil sa mi obrázok mňa ako ležím na posteli a tie červené oči pokračujú v tom čo začali v mojom sne.
"Bella?" ozvala sa opatrne Alice.
"Áno?"
"Už sme tam." Povedala a mne sa zastavilo srdce, skoro. Ale celým svojím ja som chcela aby sa to tak stalo. Zdvihla som sa zo sedačky. Okolo nás prefrčala usmievavá letuška a niečo nám po taliansky povedala. Ja som sa na ňu mŕtvo zahľadela a ona radšej zmĺkla. Ale ona nevedela, že toto nie je výlet, rodinný ale moja poprava.

Došli sme do letiskovej haly a Carlisle rozmýšľal kde zoženieme auto no v tom došlo na parkovisko dlhé auto. Z auta vystúpilo. Dievča. Anjelsky nádherné dievča. Carlisle zamrzol.
"Ahoj, Heidi."
"Carlisle, Cullenovci." Usmiala sa na mňa a Alice zavrčala.
"Aro Vás čaká!" zasmiala sa a ukázala na miesto vzadu. Všetci začali nastupovať. Keď som chcela ísť ja. Zastavila ma.
"Ty si Isabella, však?"
"áno, máš s tým nejaký problém?" zamračila som sa na ňu."
"nie, len to, že máš šťastie, Edward je fešák!" zachichotala sa a ja som mala čo robiť aby som jej nevyškriabala oči.

Viezli sme sa dlho ale opäť som upadla do apatie. Viedli nás chodbami, v ktorých mi bola zima. Išla som ako mŕtvola a bolo mi to jedno. Cítila som sa ako mŕtvola a vlastne som mŕtvola! Ja som už umrela...

Alice sa ku mne otočila. Bol to asi najrýchlejší pohub za posledné hodiny.

"Bella! Nesmieš prijať akúkoľvek ponuku aj keby sme mali umrieť, rozumieš! Povedal mi Carlisle.
"Akú ponuku by mne mali dať?" Opýtala som sa cestou cez všetky tie podchody, ktorými sme išli.
"Aj keby ťa vydierali, rozumieš?!" povedala Alice.
"Ale čo po mne chcú?!"
"To sa dozvieš, teraz." A tým sme vstúpili do chladnej kamennej miestnosti s troma trónmi, na ktorých sedeli tri nádherne bytosti, boli by nádherné keby nechceli ublížiť mojej rodine!



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 gaudi gaudi | 20. srpna 2009 v 19:53 | Reagovat

opäť kráása..nádhera! stala som sa minúty na minútu závislá ne tejto poviedke...tak pls..potrebujen dávku vysoko návkovej poviedky :-D

2 NikkiR NikkiR | 20. srpna 2009 v 20:00 | Reagovat

Náádhernýý!!!!! a mooc děkujuu :-)  
Doufám že tady brzo uvidím pokračování ;)

3 Ell Ell | Web | 20. srpna 2009 v 20:00 | Reagovat

já ti ublížim? jak nám můžeš udělat něco takového! Takhle zkoučit.
Dělej, rychle chci pokrááčko. Rozumíš? Pokráčko, rychle!

Jinak to bylo úžasnééééééééééé! *In love* :-D

4 ClairdeLune ClairdeLune | Web | 20. srpna 2009 v 20:02 | Reagovat

Ell, má to 4 A4 vo worde! To je veľa a však počkaj si! Myslím, že tak koncom roka by tu mohlo byť pokračovanie!! :-P

5 Ell Ell | Web | 20. srpna 2009 v 20:19 | Reagovat

Neprovokuj, jinak za sebe neručím!!! :-?

6 Ell Ell | Web | 20. srpna 2009 v 20:20 | Reagovat

Jak něco takového můžeš říct mě, nebohému závislákovi, který podlehl kouzlu tvých povídek. To od tebe není vůbec hezké *předstírám pláč*

7 ClairdeLune ClairdeLune | Web | 20. srpna 2009 v 20:37 | Reagovat

Tak dobre! zľutujem sa nad tebou, Ell! Budeš to tu mať 31. augusta 2010!! :-D  :-D  :-D

8 Ell Ell | Web | 20. srpna 2009 v 20:46 | Reagovat

augusta? co to je??? *dělá blbou* O_O  :-D

Dík že ses slitovala! Takže v pátek 21.srpna 2009 (to je zítra), jo? Dobře, jsme domluvené. To mě tak těší, že souhlasíš  :-D  ;-)

9 ClairdeLune ClairdeLune | Web | 20. srpna 2009 v 20:55 | Reagovat

Ell, čo vieš možno ešte dnes!!

10 Ell Ell | Web | 20. srpna 2009 v 20:58 | Reagovat

Fáááákt???? O_O To bys mě strašně moc, moc, moc....prstě ani nevíš jak moc...potěšila.

Btw. Na slovensku je premiéra NM až 14.1.2010???? Chudáci, lituju vás

11 barulka barulka | 20. srpna 2009 v 20:58 | Reagovat

ale toto se opravdu nedělá!!! takhle to zakončovat...jinak opět nádherné :-)

12 gaudi gaudi | 20. srpna 2009 v 21:19 | Reagovat

pls dnes!!  :-D  8-O  :-D  8-O  :-D  8-O už sa celá trasiem.. nechty už nemám...ale vlsy zatial šetrím..proste potrebujem dávku  :-x

13 Ell Ell | Web | 20. srpna 2009 v 21:29 | Reagovat

To je srandovní, jka si všichni nervozitou koušou nehty! :-D  :-D Já bych si je taky kousala, kdybych ještě nějaké měla. Švestky se o ně postaraly. ;-)

Už to bude? *psí oči*

14 ClairdeLune ClairdeLune | Web | 20. srpna 2009 v 21:37 | Reagovat

Ešte desať minút nemám v prstooch vrtulu!!

15 Ell Ell | Web | 20. srpna 2009 v 21:41 | Reagovat

Ell: Michaelo, drž už hubu....nech umělce pracovat :-x

ClairdeLune: Promiň. Už jsem se seřvala, tak dobré. už mlčím!!

16 gaudi gaudi | 20. srpna 2009 v 21:43 | Reagovat

ono to fakt bude?? wow ! ty si dokonalá ClairdeLune !!!We love U!!!  :-D  :-D  :-D

17 gaudi gaudi | 20. srpna 2009 v 21:43 | Reagovat

okok ja som už tiež ticho.. teda vlastne už držím ruky za chrbtom... :-x

18 Ell Ell | Web | 20. srpna 2009 v 22:00 | Reagovat

gaudi: 16: máš recht
17: To bylo jen pro mě, taková moje soukromo-veřejná konverzace  :-D

19 Izzy Mary Izzy Mary | Web | 21. srpna 2009 v 10:10 | Reagovat

Jste to tu nějak rozjely:-D Ale hoonem už je tu další, tak mě nezržujte :-D

20 ClairdeLune ClairdeLune | Web | 21. srpna 2009 v 11:01 | Reagovat

:-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D

21 ClairdeLune ClairdeLune | Web | 21. srpna 2009 v 11:02 | Reagovat

:-D  

22 Ell Ell | Web | 21. srpna 2009 v 11:36 | Reagovat

Izzy Mary: CO? KDE? KDY? JAK? je tu další? já nic nevidím. Sakra, jak to ti optici ty brýle vyrábějí! člověk musí na čtení nosit brýle a stejně nic nevidí.*nechápe*
A co, že jsme se rozjely, máš s tím snad nějaký problém? :-D  ;-)

ClairdeLune: Ty se moc nesměj a rači nám sem hoď 5. kapitolu ;-)  :D

23 ClairdeLune ClairdeLune | Web | 21. srpna 2009 v 12:26 | Reagovat

:-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.