Hra osudu 1.kapitola

20. srpna 2009 v 14:52 | ClairdeLune
Takže mala som tu nejakú chybu. Zabudla som, kam som dala 1. kapitolu hry osudu :) To viete to je moja skleróza :)! Tak som to opravila, dúfam, že je to na správnom mieste.
hra osudu.
1.kapitola.



Súčastnosť
Edward:

"Otec! To nemôžeš myslieť vážne!" skríkol som na otca.
"Ale áno Edward, myslím to vážne!"
"Nie! Nesúhlasím, strýko Markus, strýko Caius!! No tak ani vy to nemôžete myslieť vážne!"
"Edward, čo nevidieť nasadneš na trón a potrebuješ dediča skôr ako si tam sadneš ako plnohodnotný upír. A tým pádom sme spravili takéto riešenie. A skončil som! Môžeš si ísť zabaliť veci o dva dni odchádzate do vášho hniezdočka lásky." Zatlieskal si môj otec.
"a čo ak niekoho už miluje??" snažil som sa z toho zväzku vytrhnúť.
"Edward, nikoho nemiluje! Vie o nás a je milá, celkom pekná a hlavne je to, že je plodná!"
"A to preboha ako viete?" opýtal som sa.
"No to je jedno a teraz sa môžeš ísť zabaliť."
"Počkaj otec!"
"Čo je Edward?"
"Akože ja tam prídem ona tam príde a strčíte nás do postele a čo?"
"No Edward, čo sa asi robí v posteli? Hm?" povedal otec a prevrátil oči.
"Nie, nie, nie a ešte raz nie!"
"Edward za chvíľu sem príde aj Carlisle s ňou."
"Počkaj ona o tom nevie?"
"No ešte nie ale ako sa správa tak neodmietne keď si bude musieť vybrať?"
"Ako si bude musieť vybrať?"
"to nech ťa netrápi, môžeš odísť, už ich počujem." Povedal môj otec a ja som radšej odišiel. Nevedel som si predstaviť ako bude vyzerať žena, s ktorou budem musieť spať. A budem sa jej musieť dotýkať." Riadne ma striaslo. Došiel som do svojej komnaty kde na posteli ležala rozvalená Jane s Alexom totálne v pohode. Oni samozrejme vedeli čo sa deje.
"Ale naše princátko dorazilo v špatnej nálade kukaj ako sa mračí. Hej Ed!! Nemrač sa!! Budeš mať vrásky." Vysmievala sa mi Jane.
"Sklapni, ťava."
"Ešte raz mi povedz ťava a ja ti vypálim oko." Alex bol niekde pod posteľou a zvíjal sa v kŕči smiechu.
"No ty Alex, sa len smej, lebo to je ohromne vtipné."
"Ale Ed no ták veď to nebude nič zlé."
"Jasné nebude to nič zlé, len budem spať s cudzou ženou a do roka či koľko, nám môj milovaný otec dá, a budeme musieť mať potomka. Normálne sa asi obesím."
Jane si sadla ku mne a oprela si hlavu na mojom pleci. Bola to moja sestra a nie ochrankyňa aj keď bola zlá teraz bola moja kamoška alebo sestra.
"To bude dobré Ed! Neboj sa možno bude pekná a milá čo vieš možno to bude žena tvojho života a možno ju budeš mať naozaj rád a nezabúdaj ako sa zoznámili tvoji rodičia presne takto isto takže nemáš čo riešiť."
"Jane, a čo ak bude vyzerať...Radšej ani neviem ako."
"Neboj sa ak Aro povedal, že je pekná tak naozaj bude." A teraz ma niečo napadlo.
"Jane ako vedeli, že je ...........plodná??"
"Ach Edward!" zasmiala sa Jane.
"Ty hlupáčik, no nedali by sme ťa hocikomu! A teraz by si sa mal zbaliť kým Ara porazí!" povedala Jane a postrapatila mi vlasy. Zároveň sa zdvihla a odišla niekam preč. Asi už prišla. Moja skáza!
Minulosť
Bella:
Práve sa sťahujem k Charliemu. Mama sa znova vydala a ja som nechcela prekážať a teraz sedím v lietadle. Za hodinu priletím do Port Angeles. A odtiaľ do Forks. Večne zamračeného. Bude tam nuda. Aj s Charliem je celkom nuda ale keďže som po ňom tak aj so mnou je nuda.

Izba pekná zladená do fialova. Charlie mi kúpil notebook aj s autom. Mini cooper. Zlate malé autíčko. Červeno čierne. Bolo naozaj pekné a zajtra v novej škole sa mi bude hodiť. Charliemu som spravila večeru a išla sa osprchovať. Slzy, ktoré som doteraz potláčala sa mi samé spustili.
Ráno som sa zobudila absolútne vyčerpaná. Zaspala som asi po jednej hodine rannej. Obliekla som si niečo do fialova a Charlie mi poprial dobrú noc a tiež išiel do práce. Na križovatke sme si zakývali a ja som sa hnala do jamy levove. Škoda, že som to nevedela skôr.

Na parkovisku v škole nebolo veľa pekných áut asi iba jedno bolo naozaj nádherné a asi to bolo BMW M3. zaparkovala som a videla ako niektorí chlapci na moje auto závistlivo hľadejú.

V na angličtine, matike a zemepise si ku mne sadlo rozkošné dievča podobné elfovi. Volala sa Alice. Bola niečím zvláštna. Taká biela, krásna. Niečo mi hovorilo. Asi som si pamätala príbeh. Cez víkend som už poznala celú jej rodinu. Emmett to bol večné dieťa. On ma zachránil pred dodávkou. Rosalie dokonalé dievča sa so mnou chvíľu nebavila ale potom sa začala a teraz sme najlepšie kamošky aj s Alice, neposedný elf. Jasper, nikto nikdy ma neporazil v šachu a on za desať minút som už musela zhodiť kráľa. Carlisle. Doktor, ktorý sa rád zasmial keď som mu doniesla moju zložku. Nad všetkými mojimi zlomeninami. Esme milujúca a milá. Ale všetci boli taký taký dokonalý až mi to naháňalo strach...

Po troch mesiacoch...

Dnes je slnečno a Cullenovci nie sú v škole. Teda ani ja veď je sobota a zrazu pred našimi dverami stojí Jacob, môj najlepší kamarát už od detstva. Ale bol taký taký veľký a tiež až skoro dokonalý. Všetci mi naháňali strach. Keď sme sa v lese s Jacobom prechádzali chcela som o neho niečo zaujímavé o Cullenovcoch dozvedieť, lebo keď som pred ním o nich rozprávala, začal sa triasť a strašne na nich nadávať. Nič som sa nedozvedela ale v noci som mala zaujímavý sen. Alice aj s ostatnými na slnku žiarili, a lovili zver a pili ich KRV?! A potom mi to svitlo! Alebo som mala nejakú predstavu čo môžu byť.

Na druhý deň som išla za Jacobom. Začali sme sa prechádzať.
"Bella, prečo si prišla?"
"Nemôžeš ťa navštíviť??"
"Môžeš ale čo chceš."
"Chcem aby si mi povedal pravdu."
Zrazu bol obozretný. A čo chceš aby som ti povedal pravdu."
"Všetci ste takí iní."
"Akí iní?"
"Jacob sú Cullenovci ľudia alebo si človek aj ty?"
"Ja som človek." Povedal a chytili mi ruku do svojich horkých dlaní a priložil na miesto kde ma srdce.
"Vidíš, ja som človek." Povedal.
"Si taký horúci a Cullenovci?? Sú aj oni ľudia?"
"Odkiaľ vieš, že nemusia byť ľudia?"
"Jacob, ja mám oči a tá dokonalosť, krása, ladnosť, nikdy nejedia, nepijú, keď slnko vždy zmiznú a sú strašne rýchli a silní."
"si všímavá Bella ale ja ti nič nemôžem povedať."
"Prečo?"
"Ale nejako to obísť môžem počkaj tu." Povedal a zmizol. Keď prišiel niesol knihu.
"Toto si prečítaj." Podal mi knihu a zase zmizol! Tak som sa pobrala domov. Stále keď niekde som sama mám pocit, že je niekto so mnou. Ako keby ma niekto sledoval. Aj veci mi zmizli, moja červená blúzka, vankúš. Keď som to povedala Alice okamžite sa začala správať inak. A keď bola v mojej izbe som videla ako zaňuchala nosom a potom tie jej pohľady ako keby sa pozerala niekam do diaľky a potom sa začala správať ako blázon. Nechala som to tak. Zobrala som si nový vankúš a čítala si knihu. Potom sa mi znova sníval môj sen a všetko mi začalo dávať zmysel.

Súčastnosť
Bella:
Keby som len vedela, že týmto som si spečatila môj život. Neveselo som sa zasmiala a potom sme vstúpili do krásneho sálu.

Minulosť
Bella:

Už som na nich čakala na nich. Videla som vychádzať Alice za ňou Jaspera za nimi Emmetta s Rosalie. Až teraz keď som si prezrela lepšie som si musela priznať, že ako ľudia naozaj nevyzerajú. Jacobova kniha mi veľa prezradila. Boli to staré legendy ich kmeňa. Chladné bytosti.
Alice aj s Rosalie dobehli ku mne a každá mi dala pusu na líce. Ich pokožka bola naozaj ľadovo studená. Necítila som tep. Je to pravda. Keď sme tichou chodbou kráčali s Emmettom do triedy otázka, ktorá ma pálila na jazyku mi už už chcela vykĺznuť ale na miesto otázky som sa potkla a padla. Ale moje krehké kosti to nevydržali a ako sa ma snažil Emmett zachytiť, som rukou buchla do jeho a tá tvrdosť mi zlomila ruku. Nevydala som ani hláska. Ale Emmett sa začal smiať no keď videl môj zmučený výraz smiech ho prešiel.
"Bella, čo ti je?"
"Asi som si zlomila ruku o teba." Zdôraznila som. Emmett na mňa podozrivo pozeral. Zdvihol ma zo zeme a na miesto ošetrovne ma odniesol ku Carlislovi.

Súčastnosť
Bella:

"Bella! Nesmieš prijať akúkoľvek ponuku aj keby sme mali umrieť, rozumieš! Povedal mi Carlisle.
"Akú ponuku by mne mali dať?" Opýtala som sa cestou cez všetky tie podchody, ktorými sme išli.
"Aj keby ťa vydierali, rozumieš?!" povedala Alice.
"Ale čo po mne chcú?!"
"To sa dozvieš, teraz." A tým sme vstúpili do chladnej kamennej miestnosti s troma trónmi, na ktorých sedeli tri nádherne bytosti, boli by nádherné keby nechceli ublížiť mojej rodine!

Minulosť
Bella:

"Bella!" zakričal Carlisle keď ma Emmett ako tak dopravil do nemocnice.
"Emmett, čo sa jej stalo?"
"Zase spadla a zlomila si ruku." Zasmial sa Emmett.
Carlisle sa zasmial a poslal Emmetta domov, mňa ošetril. Ako som si nemohla všimnúť tú ladnosť, ktorou sa pohybovali? Zase ma začala páliť jedna otázka ale tento raz som sa nepotkla a tak zo mňa vypadla. Do Carlislových očí som sa ale nepozrela.
"Carlisle, koľko máš rokov?"
"Tridsaťdva. Bella." Povedal mi s úsmevom.
"Ako dlho máš tridsať dva?" úsmev mu zamrzol.
"Tridsať dva rokov mám tridsať dva." Povedal a opäť sa usmial ale tak falošne.
"Neklam!"
"Neklamem." Povedal ale nejako som cítila, že mi klame.
"Môžem ísť?"
"Áno, dávaj si na tú ruku pozor. Nesmieš sa namáhať."
"Hm, jasné." Klamal mi. Určite mi klamal. Vo svojich myšlienkach som dorazila domov.
"Klamal ti." Povedal sladký hlas. Pred mnou stála Alice.
"Alice! Čo tu robíš?"
"Bella, ty už vieš čím sme."
"Ste nejaké zázračné bytosti?" Alice sa usmiala.
"Sme Bella, upíry."
"Upíry." Vydýchla som.
"Neublížime ti."
"Ja viem. Ale je to nemožné. Ako, ako môžete existovať."
"no čo myslíš? Nemohli sme sa vytvoriť? Ako ty? Evolúcia?"
"Wow." Nemohla som dýchať. Musela som si sadnúť na kreslo.

Súčastnosť
Bella:

"Carlisle, priateľ môj! Som taká rada, že ťa vidím." Povedal jeden čiernovlasý chlap, vstal z trónu a podišiel ku Carlislovy, ktorý sa tváril veľmi zmučene.

Minulosť
Bella:

"Takže ste upíry." Do domu sa dovalili všetci Cullenovci a zlostne pozerali na Alice.
"Alice! Prečo si jej to povedala?!" opýtala sa jej Rosalie.
"Ale ja som jej to len potvrdila, ona na to prišla sama."



 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Bol/a som tu

Klik

Komentáře

1 NikkiR NikkiR | 20. srpna 2009 v 16:10 | Reagovat

Krásnýýýý :-D a já se těšila na třetí dííl :-) dostaneme ho???? prosííííííííím

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.