Forbidden to Forget Epilóg

15. srpna 2009 v 19:50 | ClairdeLune
Taáák optvárame šampanské, búchame konfetami!! Je tu ďalší koniec jednej mojej poviedky!! bude mi za ňou naozaj smutno. Bola to poviedka, ktorú som mala naozaj rada a písala som ju tiež veľmi rada!!

Forbidden to Forget
Zakázané zabudnúť
Epilóg

Isabella:

S Edwardom sme ešte dlho ležali v posteli a doháňali. Bolo skvelé opäť cítiť jeho telo na svojom. Jeho pery na mojich. Byť v jeho blízkosti. Toľko krát som si predstavovala o tomto dni. Toľko krát som o tom snívala, toľko krát som si želala, vždy keď som si mohla niečo želať. Ležala som mu na hrudi a Edward mi prechádzal po paži, ramene. Druhou rukou mi prechádzal po perách. Ja som mu jemne ťapkala po hrudi. Mala som zavreté oči a nechala sa unášať jeho vôňou. Moje nové zmysli boli skoro rovnaké ako vtedy keď som bola anjel. Akurát som mala belšiu pokožku. Dole buchli dvere. Okamžite som sa posadila. Moje inštinkty lovca sa zapli. Edward sa melodicky zasmial. Jeho hlas bol ako balzam na dušu. Bol nádherný a melodický. Prisadol si ku mne a pohladkal ma po chrbte.
"To sú ostatní."
Ostatní?? A kde boli?? Aha! Keď som si zopakovala to čím sme sa zaoberali do teraz tak som sa začervenala.
"Aha, asi by sme sa mali obliecť." Zašepkal a začal sa obliekať. Teda pozerať sa na zdrapy oblečenia. Natiahla som sa a za ruku ho opäť stiahla na posteľ.
"Nikam nechoď! Robme sa, že tu nie sme." Chytil za obe strany tváre a pobozkal.
"Ale nehovor. Dva dni sme v jednej izbe a nič iné nerobíme okrem..." zatiahla som ho na svoje nahé telo a šuchla sa pod neho, nohy mu obmotala okolo pása. Priblížila svoju panvu k tej jeho a nechala ho nech sa opäť dostanem za brány raja. Zavrčal a prehodil cez nás plachtu. Do dvoch minút do izby vleteli opäť všetci. Prvý krát v mojej existencii som svoju rodinu, nevidela rada. Teda milujem ich ale teraz prišli naozaj nevhod. Emmett a Ed sa rehotali, Esme, Alice, Rosalie a Nessie ich vyháňali von a Carlisle s Jasperom odišli po svojich. Samozrejme môj syn a môj švagor si neodpustili poznámky.
"Bože toľko hodín spolu, že ich to baví?!"
"Emmett a teba to nebaví??" ozvala sa moja bloňďatá sestra, ako som sa dozvedela, že ich môžem volať.
"ale Rose!"
"Fajn! Ako chceš na jeden trimester a láskave mi nájdi moje bodkované prádlo!"
"Ale Rose ja to nevydržím a neviem kde máš prádlo." Zakričal Emmett. Na miesto Rosalie, ktorá hrdo odkráčala a pri tom na mňa mrkla, mu odpovedala Alice.
"No hľadaj Emmíček, a vieš čo? Mala som víziu, ž to je vedľa tvojho mozgu a to sa nahľadáš." Nešťastne povedala Alice dole v obývačke. Zatiaľ čo som ich počúvala mi Edward bozkával krk. Musela som sa zasmiať. Edward sa na mňa túžobne zahľadel a my sme vášnivo pokračovali do nášho malého kúska večnosti s úžasnou rodinou...


Ako Isabella povedala tak aj bolo. Keď niečo začne to aj skončí. Teda ak nie sme upíry a žijeme večne. Aj príbeh o čarovnom Edwardovi a neľútostnej Isabelly, ktorá zanevrela na lásku, len preto, že ju láska opustila, skrývala bolesť za tvrdú masku. Ale ako sa hovorí po daždi vychádza slnko a takto je to aj tu. Tu tiež vychádza slnko...

***koniec***

Slová autorky:

Uf, tak ako začať.
No dobre, takže. Keď som začínala toto písať nebola som si istá či sa Vám to bude páčiť ako som videla tak to malo maličký úspech. Dúfam, že sa Vám to páčilo a nezanevriete na moje poviedky, lebo ich mám nejako veľa. Nie som dokonalá ani S.M čo už vôbec nie! Musím povedať, že keď som to čítala znova, tak som sa musela chytať za hlavu a pretáčať oči. No bolo to strašné. Teraz možno posledné kapitoly sa mi celkom páčili. Ale naozaj iba trošiiičku.
Celý čas ma podporovali Vaše komentáre a niektorým dievčatám chcem aj poviedku venovať. Boli mi ozajstnou podporou. Takže z môjho srdiečka darujem: Adiome, NikkiR, Regi a ešte veľa ďalším, všetkým, ktorí ma podporovali a písali komentáre. Mám rozpracované ďalšie poviedky a ak chcete aby som písala ďalej tam mi napíšte!!
Takže týmto sa naozaj lúčim s poviedkou Forbidden to Forget a teraz si idem poplakať :)
Pápá!!
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Bol/a som tu

Klik

Komentáře

1 Izzy Mary Izzy Mary | Web | 15. srpna 2009 v 20:22 | Reagovat

Néé to je hrůůza, právě jsi skončila jednu z mých nejoblíbenějších povídek!
Ale ne, nesmím se nechat unášet emocemi... :-D Jsem v podstatě ráda, že už to skončilo, protože takhle budu na tohle tvoje úžasné dílko vzpomínat jako na povídku plnou zvratů a překvapení. Kdybys pokračovala, bylo by to na knihu a to už by nebyla povídka :-D Ale stejně už se mocinky těším na tvé další výtvory a věř, že jsem jedna z tvých nejúpornějších čtenářek :-D
Izzy :-D

2 NikkiR NikkiR | 15. srpna 2009 v 23:23 | Reagovat

Nádhernýý!!doufám že plánuješ další povídkuuu :-)

3 Ell Ell | Web | 16. srpna 2009 v 11:53 | Reagovat

po téhle povídce mi bude opravdu smutno...ale když něco končí, tak to znamená, že neco nového začíná...takže se už těším na další tvoje povídky. ;-)

4 Ell Ell | Web | 16. srpna 2009 v 12:26 | Reagovat

jo, ještě jsem si na něco vzpoměla...to babika...co to znamená?? Nikdy mě ani nenapadlo, že budu potřebovat slovensko-český slovník....ale časy se asi mění. 8-O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.