Forbidden to Forget 1.kapitola

27. května 2009 v 20:02 | CleirdeLune
Prvá kapitola mojej v poradí tretej poviedky...
Forbidden to Forget
1.kapitola-prvé stretnutie


1628 Anglicko

Malá Isabella rástla ako do krásy tak aj do múdrosti už v šiestych rokoch vedela krásne tancovať, vyšívať a vedela aj hlavné mestá susedných panstiev. S kamarátkami sa hrávala na dámy alebo na posedeniach na čaji. Vedela jazdiť na koni. A bola aj krásna. Takmer biela pokožka na tvári a jemne naružovelé líca, pekné, plné a červené pery a krásnu tvár jej zdobili dlhé vlasy až po pás. Na svoj vek bola vyspelá a vysoká.

1640 Isabella vedela už rozprávať dvoma jazykmi plynulou angličtinou a plynulou francúžtinou. Keď sa zasmiala všetci sa museli zasmiať s ňou. Jej hlások bol nádherný. Celá bola nádherná každý chlapec a jeho rodičia chceli mať s ňou zasnúbenie. No matka alebo otec vždy odmietli Isabella bola vychovávaná len pre jedného chlapca aj keď sa na plesoch pozerala po iných chlapcoch matka jej nedovolila sa na nich viac pozrieť vždy jej hovorila, že manžela má vybratého.. Ani o tom nevedela, ani ho
nikdy nevidela. Isabeliné črty nabrali už ženský tvár. Aj keď si všetci mysleli , že už krajšia byť nemôže no Isabella stále rástla do krásy. Bola múdra a vyzerala ako anjel. Bola zodpovedná a vždy matku poslúchala. Nejedla nič sladké keď nemohla a prísno dodržiavala etiketu. Na svoje desiaté narodeniny dostala veľa darov ale aj od rodičov obraz, obraz chlapca. Jeho nedbalo bronzové vlasy, ktoré boli rozfúkané vetrom mu padali do očí a v zelených očiach mal zvláštne iskričky. Bolo doslova anjel. Aj keď ho Isabella nepoznala vedela alebo skôr cítila, že ho už čoskoro spozná. Každý deň, večer alebo noc sa pozerala na ten obraz a zaspávala pri peknej spomienke na chlapca, ktorého nikdy nevidela. Ale verila, že ho uvidí.
Jedného dňa si však Isabellu zavolala matka...

1628 Wales

Malý Gróf Edward bol zlatý a neposlušný už od narodenia. Najradšej bral z kuchyne sladké koláče a ovocie. Neposlúchal pestúnky a ani matku iba otca, ale ten nebol často doma len niekedy. Jeho bronzovo-zlaté vlasy mu nedbalo padali do očí a v zelených očiach mal iskričky, aj vtedy keď ho otec karhal. Už teraz vedel držať pušku ale strielať mu nešlo. Vždy trafil vedľa. Ak mal počúvať učiteľa radšej robil zle. Trhal listy z kníh a hádzal ich po učiteľovi. Na dievčatá sa neobzeral aj keď sa na báloch pozeral po iných dievčatách otec ho okríkol nech sa chová slušne a potom keď mal Edward asi deväť rokov mu otec ukázal dievča na obraze. Bola ako anjel nevedel kto to je ale vedel, že čoskoro sa to dozvie...

1640 Wales

Edward už nabral mužské črty. Mal tvrdšie mužské črty. Jeho skoro biela pokožka a plné pery mu dodávali stále ten detský podtón. A iskričky v očiach mu ostali stále. Už mohol chodiť aj s otcom na lov. Aj s kamarátmi sa chodil prevážať na koňoch do mesta. No aj keď veľa bohatých dievčat a ich rodičia ho chceli nahnať pod chomút nedal sa a matka s otcom sa vyhovárali, že on už ženu vybratú má. Každý večer sa pozeral na obraz anjela. Vedel alebo cítil, že ho raz spozná.
V jeden pekný deň došiel Edward z lovu a slúžka mu povedala, že ho čaká otec...

Edward:

"Pán gróf, pane!" kričala na mňa moja 50 ročná slúžka už od vstupnej bráne Mária.
"Mária? Čo sa deje?"
"Váš otec! Volá vás váš otec."
"Áno, už idem!" povedal som znudene a odišiel do zámku.
"Otec? Čo sa deje také strašné, že Mária skoro skolabovala?" Môj nudný podtón bol zjavný zajtra mám osemnásť a mám spoznať svoju budúcu manželku len dúfam, nebude vážiť 500 kg a meriať meter dvadsať a bude škaredá ako noc. Chceli ma oženiť s niekým koho som v živote nevidel! Kričal som a robil problémy no bolo mi to na nič platné iba ďalšie zákazy a ďalšie lekcie toho nudného dvestoročného chlapíka, ktorého som musel asi tri krát do týždňa počúvať, no po mojich výstupoch tak to bolo asi päť krát do týždňa.
Ostalo mi dúfať, že tým obrazom čo mi dali na moje desiaté narodeniny bol obraz mojej budúcej manželky. Neviem zajtra je ples a ja som znudený ako pes...
"No Edward, zajtra je tebe a tvojej manželke osemnásť tým pádom zajtra na plese sa môžete spoznať. A tam vás aj oficiálne zasnúbime." Och nie a je to tu. Ak to nebude to dievča z obrazu odídem z domu. A viem aj kam v horách je ďalší náš taký provzorný zámok. Keby náhodou bola vojna. Tam odídem. Len je škoda, že ho vlastný aj ten pán so susedného panstva priateľ môjho otca. Počul som, že aj on má dcéru. No nikdy som ju nevidel.
"Otec?"
"Áno Edward?"
"Otec moja budúca manželka? Je to dievča z toho obrazu?" Opýtal som sa a modlil som sa aby povedal, že áno.
"Edward zajtra sa dozvieš. Nechaj to tak choď sa vyspať a zajtra ju uvidíš."
Takže nie. Dobre prepáč otec ale donútili ste ma to urobiť. Dnes odídem.
"Fajne." Chabo som sa usmial ale to už otec nevidel bol zababraný do papierov na stole. Môj plán sa môže začať. Začnem v pokladnici.
Keď som vchádzal do pokladnice zobral asi dvadsať plných mieškov zlatých a asi pätnásť strieborných, nejaké zlaté šperky a išiel som do kuchyne. Tam som si zobral koláče a nejaké ovocie a zeleninu a potraviny dal na koňa a ešte musím matke napísať list.
Matka a otec

Je mi to veľmi ľúto, že som musel odísť ale vy ste ma vždy učili, že k svojej žene mám chovať lásku a v mojom prípade by som to nedokázal. Nedokážem milovať niekoho koho som v živote nevidel. Ľúbim vás a dúfam, že sa ešte niekedy stretneme...
S láskou Edward

A odišiel som na koni do lesa...

Isabella:

"Isabella, zajtra ti je už osemnásť si už veľké dievča. A zajtra ideme ťa už konečne zoznámiť s tvojím novým manželom." Oznámila mi matka ako nič pri večeri.
"Ale matka veď vy sama ste ma učili, že muža musím milovať a ja nedokážem niekoho milovať ak ho uvidím iba raz a potom celý život!"
"Dcérka budeš ho milovať. Je to zlatý gróf." Takže zlatý gróf chcú ma dať nejakému starému chlapovi čo ma bude obchytkávať. Nie je to ten chlapec z obrazu. Som rozhodnutá ujdem! Dnes večer. Nedokážem s niekým žiť ak ho nepoznám a už nie sa mu odovzdať. Som smutná, že ma matka s otcom dohnali až k tomuto ale musím. Ospravedlnila sa, že sa musím na zajtra pripraviť ale namiesto do izby som zamierila do pokladnice kde som si zobrala dostatočne veľa peňazí a ešte aj veľa jedla. Poznám v lese jeden zámok čo je pred zrakom nepriateľa dobre ukrytý a budem tam sama. Škoda, že ten domček patrí aj susednému grófovi aj ten má syna no toho som v živote nevidela. keď som si zobrala aj jedlo a kabát mohla som vyraziť. Ešte napísať dopis aby sa nebáli o mňa a aby mi aspoň trochu odpustili.

Matka a otec

Nemôžem milovať muža, ktorého uvidím až teraz a nemám inú možnosť ako túto. Nebojte sa o mňa budem v poriadku a dúfam, že raz sa uvidíme.

S láskou Isabella

Nasadla som na koňa a uháňala veľkou rýchlosťou do lesa. Už som bola pri vstupnej bráne len som musela prejsť cez most. No čo som nepredpokladala na moste bola myš kôň sa zľakol a mňa vyhodil zo sedla rovno do jazera podo mnou. Nevedela som plávať tak sa tu utopím. Bola som smutná že už nikdy nespoznám toho chlapca z obrazu. A tiež som bola zmierená zo smrťou. Niečo do mňa narazilo a vytiahlo ma to hore to som už stratila vedomie...

Edward:

Uháňal som veľkou rýchlosťou do zámku, preletel som cez most a už pred vstupnou bránou, ktorá bola vytesaná do kameňa som hľadal kľúč keď som započul kopytá koňa a jeho zdesené zaerdžanie a potom ženský výkrik. Otočil som sa a videl ako sa splašil kôň a ženu hodil rovno do jazera. Netrvalo to ani sekundu a hneď som zistil, že nevie plávať otvoril som bránu a utekal do jazera. Preplával som až k žene a v náručí som ju vytiahol z vody, nasadol som na jej koňa a utekal smerom k zámku. V zámku nežil nikto ale vždy tam niekto upratal. Položil som ženu teda dievča na posteľ a rozrobil som oheň. Musím jej dať dole tie šaty inak prechladne. Toto bude ťažké...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 LoveCullenka LoveCullenka | 27. listopadu 2009 v 9:36 | Reagovat

Jen takový malý dotaz mám :D, kde je ta druhá kapitola?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.